Bolo raz Aralské more, štvrté najväčšie jazero na svete. Jeho tragédia sa začala s myšlienkou postaviť v jeho blízkosti bavlníkové plantáže. V očakávaní "bieleho zlata" sa vybudoval systém zavlažovacích kanálov. Rieky stratili silu, Aralské more začalo vysychať. Rybári stratili prácu, továrne naviazané na rybolov sa zavreli. Aj výskumná stanica na vývoj biologických zbraní, situovaná na jednom z ostrovov, zmizla, pretože ostrovov už niet. Len púšť sa stále rozrastá a suché soľné kryštáliky sa ligotajú na pôvodnom dne mora.
Príbeh Aralského mora je o dôsledkoch ľudských rozhodnutí a činov, ktoré ovplyvnili každodenný život jedného uzbeckého mesta a jeho obyvateľov. Ako hovoril reportér Ryszard Kapu[ciDski: "Neexistuje taký nezmysel, ktorý by ľudská myseľ nemohla vymyslieť."