Všeobecná anotácia:
MUDr. Andrej Fabián je vynikajúci primár interného oddelenia: vážený, bezúhonný, rešpektovaný kolegami a obávaný stážistami. Jeho povinnosti tvoria akademické a nemocničné záväzky. Jediná osoba, ktorej sa zdôveruje, je jeho asistentka, priama a rozhodná lekárka Júlia. Práve ona ho žiada, aby vyšetril pacientku, ktorá odmieta hospitalizáciu, pretože si je istá, že má jednoduchú cystitídu. Ostrý diagnostický zrak však Andrejovi naznačuje, že pôjde o niečo vážnejšie. Odmieta pacientkine protesty a nariadi vykonať srdcové testy, aj keď sú značne invazívne. Toto rozhodnutie ho vedie k stretu s chladnou riaditeľkou nemocnice Adelou Tibenskou. Tá sa domnieva, že požiadavky pacienta by sa nemali ignorovať a Fabián by nemal trvať na svojom a riskantne hľadať symptómy v takejto neistej situácii: niekoľko dní predtým totiž za podozrivých okolností zomrel na oddelení chlapec a celé oddelenie je pod právnym dohľadom. Andrej trvá na svojom a nariaďuje, aby pacientka vyšetrenie podstúpila. Jej stav sa však počas zákroku zhorší natoľko, že si vyžaduje oživovanie. Andrej neskôr zisťuje, že smrť malého chlapca zapríčinilo ľudské zlyhanie a chce sa o tom s Adelou porozprávať. Jej úradné hodiny sa však už skončili a nemocnica je takmer opustená. Na chodbe ešte zostal jeden muž, ktorý čaká na Andreja. Je to otec mŕtveho chlapca. Bez toho, aby dal Andrejovi čas na vysvetlenie celej situácie, obviní ho zo smrti svojho syna a namieri mu na hlavu zbraň...
MUDr. Andrej Fabián (Ján Koleník) je jedným z najlepších interných lekárov na Slovensku, ale jeho vzťah k pacientom je úplne neosobný. Nevolá ich menami, ale číslom postele. Nezaujíma ho ich osobný život, iba laboratórne správy. Nulová empatia, nulový súcit, nulová emocionálna angažovanosť. Jednej noci ho však osobný život pacienta, ktorý zomrel na jeho oddelení, kruto dobehne: pacientov otec, zúfalý od žiaľu, ho strelí do hlavy. Fabián nezomiera, ale keď sa prebudí, rýchlo si uvedomí, že to, čo sa mu stalo, je možno oveľa horšie ako smrť: zranenie hlavy vymazalo všetky jeho spomienky za posledných dvanásť rokov. Jediná vec, na ktorú sa Fabián môže upnúť, aby neupadol do zúfalstva, je vrátiť sa k svojej práci. Ale niečo sa v ňom zmenilo: byť pacientom úplne prevrátilo jeho prístup k medicíne. A hoci sa teraz nemôže spoliehať na svoje lekárske znalosti, ktoré sú 12 rokov staré, môže využívať svoju obnovenú schopnosť emocionálneho zapojenia.