Vojny a výboje vždy patrili k životu ľudskej spoločnosti. Útočné, ale aj obranné vojny, vojny náboženské a dynastické, vojny, ktoré sa viedli v záujme národa, obchodu či získania nových území. Nech už mali v dejinách akúkoľvek príčinu a podobu, ich dôsledky vždy pociťovali najviac tí, ktorí si ich priali najmenej civilisti. Každá vojna decimovala obyvateľstvo, rozvracala hospodárstvo a nechávala za sebou spúšť, z ktorej sa krajina zotavovala často dlhé desaťročia.
Nemožno jej však uprieť aj istú mieru fascinácie. Umelci ju stvárňovali v literatúre, či vo vizuálnom umení. Iniciovala vznik nových technológií a vynálezov. S vojnou išla ruka v ruke túžba žiť v mieri. Otázka, či je toho ľudská spoločnosť schopná zamestnáva politikov, filozofov aj sociálnych vedcov...