Pri pohľade na Emira, ktorý neisto prešľapuje pod oknami jej domu s obrovskou kyticou a zjavne na ňu čaká, Feriha úplne skamenie. Ešte viac ju zaskočí, keď zistí, že sa jej prišiel ospravedlniť a že to, kde býva, zistil, keď ju a Sanem a Cansu sledoval od kaviarne - a že Sanem omylom považuje za jej mamu! Akoby to nestačilo, krásne kvety od Emira nemôže ani vziať domov, ani ich len tak vyhodiť do smetí, pretože by v jednom i druhom prípade iste musela čeliť nepríjemným otázkam. A tak ich, aj keď jej pritom krváca srdce, hrubo natlačí do škáry v pivnici, ukrytej za klátom na kálanie dreva... Nuž a potom ju čaká ďalšia neľahká záležitosť, a síce rozhovor so Sanem a jej manželom Haldunom o brigáde v ich novom hoteli - aby mohla Sanem splatiť dlh. Nanešťastie si to ale zblížením so Sanem bolestivo rozhádže s Cansu, ktorá na ňu každým dňom viac a viac žiarli a závidí jej pomaly už aj nos medzi očami...
V novej práci u Hande a jej matky čaká Zehru pár menších prekvapení - tým prvým, dosť nepríjemným, je zoznámenie s príšerne rozmaznanou Hande, tým druhým zistenie, že má zjavne veľmi blízko k mladíkovi, do ktorého je zamilovaná jej dcéra. Z údivu by však isto-iste nevychádzala, aj keby vedela, že práve toho bohatého fešáka, beznádejne do nej zamilovaného, jej dcéra v škole práve hnevlivo odpálkovala, robiac tak kabaret polovici školy!
Kým Ferihu dnes, rovnako ako jej mamu, tiež čaká premiérový deň v novej práci, jej brat Mehmet si môže aj nohy zodrať, no nájsť si novú prácu sa mu nikde nedarí. Nečudo, správa o tom, prečo musel odísť z predošlého zamestnania, sa už medzičasom rozkríkla. Nanešťastie sa rozhodne svoju frustráciu kompenzovať tým najhorším možným spôsobom - kúpi si fľašu lacného alkoholu... Okrem neho, keďže ani nezavolal domov, kam ide a ani nedvíha telefón, si však jeho mama robí starosti aj o Ferihu. V pivnici totiž náhodou nájde jej zdemolovanú kyticu s mierne mätúcim odkazom "Chcem ti porozumieť..." Keďže správne vytuší, od koho kvety i odkaz sú, jeden z kvietkov i kartičku dcére odloží na posteľ. No než sa vôbec stihnú o čomkoľvek porozprávať, vráti sa domov na mol opitý Mehmet, ktorý na sa nohách i pri vedomí drží len nejakým zázrakom...
Hande je riadne rozladená Korayovou poznámkou, že Feriha pre Emira možno nie ej len ďalšou zábavkou, že sa do nej možno zaľúbil! Dobrá nálada sa jej ale v sekunde vráti, keď ju nečakane navštívi Emir - a rovnako rýchlo ju zase opustí, keď zistí, že prišiel len preto, lebo sa potrebuje niekomu zveriť s tým, čo ho tak veľmi trápi... Ako inak, ide o Ferihu. Apropo, Feriha... Keď tak neuvážene poslala Emira na školskom dvore do horúcich pekiel, ani len netušila, čo tým rozpúta - teraz, keď sa preslávila tým, že otvorene odmietla pokusy vyhláseného plejboja o zblíženie, sa ju totiž drvivá väčšina nezadaných spolužiakov snaží zbaliť a vylepšiť si tak svoje vlastné postavenie v školskej hierarchii. Odpoveďou na ich kostrbaté pokusy o zblíženie je im ale len Ferihino zle skrývané škrípanie zubami. Nuž a nič iné, ako bezmocne škrípať zubami, neostáva ani Hande, keď si Günce nechtiac vypočuje časť jej rozhovoru s Korayom - rozhovoru o akomsi DVD-čku, ktoré Hande z nejakého dôvodu zúfalo chce a Koray jej ho zase ktovieprečo odmieta dať.