Príbeh smutnej komédie Tata má korene v Topoľčianskom okrese, teda priamo v okresnom meste, kde Stanislav Štepka si v šesťdesiatych rokoch ako mladý študent preveroval svoje schopnosti v okresných novinách. Je to trpký príbeh o chorom otcovi a jeho troch až nadmieru zdravých dcérach, a tak trochu je to aj správa o tom chorom okolo nás a v nás. Dalo by sa to hádam povedať aj naopak: Tata je naivná správa o zdravom otcovi a jeho troch chorých dcérach. Podľa toho, ako sa budeme na rozprávanie o súčasnej rodine a spoločnosti pozerať. Otec Ján v Tatovi nič nenapráva, ani nekritizuje - iba s trpkým rozčarovaním registruje, ako sa mu jeho celoživotné dielo - jeho tri krásne dcéry - po čase rozpadáva a rúca, či objavuje v jeho byte zo zanešváreného sveta priam v obludnej podobe.
Autor hry a textov piesní Stanislav Štepka Hudba Ján Melkovič Dramaturgia Darina Abrahámová Scéna a kostýmy Ivan Hudák Choreografia Ján Hromada Asistent réžie Milan Šago Hudobné podklady nahrali Ján Melkovič a Ján Lauko Technická spolupráca Milan Šago, Pavol Kottes, Norbert Mikuš Zvuková réžia Norbert Mikuš Svetelná réžia Pavel Kottes Scénu zhotovila firma Štefana Prelovszkého Produkcia Ladislav Hubáček Réžia Ondrej Spišák Premiéra na scéne Radošinského naivného divadla 13. decembra 1996 Celkový počet repríz: 224 Účinkovali Otec Ján Stanislav Štepka Ľuba Maruška Nedomová Zita Soňa Norisová Dušana Monika Hilmerová Konferencierka Csongor Kassai Eva Zuzana Maurery Obranec Milan Šago Jarolím Mojmír Caban Gusto František Rehák