Zamestnanci poškodenej jadrovej elektrárne Fukušima Daiči sa pokúšajú zabrániť výbuchu reaktora nasadením vlastných životov. Do záchrannej akcie vyráža samovražedný tím dobrovoľníkov, ktorí odmietli opustiť svoje pracovisko. Tragédia fukušimskej jadrovej elektrárne, ktorú v roku 2011 poškodilo silné zemetrasenie a cunami, zasiahla životy mnohých Japoncov. Ako ju však prežívali tí, ktorí s rádioaktívnou katastrofou bojovali zblízka a nasadzovali vlastné životy? Japonský katastrofický film podľa skutočných udalostí. 11. marca 2011 o 14:46 zasiahlo japonské pobrežie jedno z najsilnejších zemetrasení v dejinách krajiny. Jadrová elektráreň Fukušima odolá otrasom 9 stupňa. Osudnou sa jej stane až následná 15-metrová vlna cunami, ktorá ju znútra zaplaví do výšky desiatich metrov. Generátory skolabujú a elektráreň sa razom ocitá bez zdroja elektriny. Bez chladenia jadrových reaktorov môže dôjsť k výbuchu, a tak k nim vedúci zmeny Tošio Izaki vyšle šesť mužov, aby ručne otvorili vodné ventily. Aj napriek obrovskej radiácii sa dvom zo šestice pracovníkov podarí jeden z ventilov otvoriť a druhý prerazia vzduchom. O šesť hodín tlak v reaktoroch stúpne tak, že musia otvoriť pretlakové ventily a prvá dávka radiácie sa dostane do okolitého ovzdušia. Ak reaktory vybuchnú, dôjde k zamoreniu celého východného Japonska. Vláda začína evakuovať okolité obyvateľstvo. Premiér je doslova otrasený, keď sa dozvedá, že riaditeľ Jošida rieši situáciu pomocou samovražedného tímu pracovníkov. Deň po katastrofe vybuchne prvý blok elektrárne, našťastie nedochádza k výbuchu samotného reaktora. Zúfalý riaditeľ Jošida prikáže napúšťať do reaktorov slanú morskú vodu. V tejto situácii požiada americký veľvyslanec prezidenta USA o pomoc.