Pasoliniho moderná interpretácia oidipovského mýtu sleduje osudy Mammy Romy, zostarnutej prostitútky, ktorá má po rokoch špinavej práce na ulici konečne šancu zanechať najstaršie remeslo a začať sa venovať predaju ovocia a zeleniny. Dúfa, že tak konečne bude môcť poskytnúť i svojmu šestnásťročnému synovi Ettoremu dôstojné spoločenské postavenie. Začína sa však chorobne na svojho dospievajúceho syna fixovať a situácia sa jej vymyká z rúk. Tak ako iné Pasoliniho filmy vyvolala Mamma Roma kvôli režisérovmu marxizmu, homosexualite a freudizmu škandál. Podobne ako jeho debut Accattone reaguje na inšpiračné zdroje a sociálnu tematiku talianskeho hnutia neorealizmu. Na rozdiel od klasických neorealistických diel Vittoria De Sicu, či Roberta Rosselliniho sú však Pasoliniho postneorealistické filmy zbavené láskavého sentimentu, pátosu i melodramatickosti a zobrazujú drsne i poeticky beznádejný život lumpenproletariátu.