Silvia pochádza z Liberca. Keď mala 19 rokov zoznámila sa s Mirkom, vojakom zo Slovenska. Po pár rokoch sa vzali a Silvia sa odsťahovala za Mirkom do Komárna. Priviedla na svet tri, dnes už dospelé deti. Manžel už krátko po svadbe nevedel odolať poháriku a postupne sa začal viac a viac oddávať konzumácii alkoholu. Keď bol opitý, bol často agresívny. Nechýbali nadávky, aj fyzické násilie. Silvia sa snažila manželstvo zachrániť, no keď dvihol ruku na ich trojročnú dcérku Aničku, Silvia sa rozhodla, že manžela opustí.
Neskôr sa zamestnala ako obchodná riaditeľka v poľnohospodárskom družstve, kde sa zoznámila s Ladislavom. Postupne sa do seba zaľúbili. Po tom čo sa Silvia rozviedla s Mirkom, začala sa s Ladislavom stretávať. Napokon sa k nemu aj s deťmi nasťahovala. Silvia s Ladislavom vychovávali deti a po pár rokoch sa rozhodli, že si adoptujú ešte dve dievčatái, ktoré pochádzajú zo Silviinej vzdialenej rodiny a hrozilo, že skončia v detskom domove. A tak k nim pribudla Anetka a Eliška.
Momentálne je celá rodina zapojená do projektu Slunce. Pomáhajú chudobným dôchodcom, ktorým poskytujú potraviny zadarmo, prevádzkujú sociálny podnik pre zdravotne postihnutých ľudí, chránené dielne, čajovňu a cukráreň. Ako Silvia hovorí, žiadne z detí nenútila pomáhať v projekte a angažovať sa, deti sa postupne samé zapojili všetky.
Rodina drží pohromade, ak by tak nebolo, nefungovala by ani rodina ani pomoc chudobným a chorým. Dve osvojené deti sú v rodine považované za rovnocenných členov rodiny. Aj keď sú už deti relatívne odrastené, stále žijú všetci spolu . Všetci spolu sa tešia z úspechov a aj riešia problémy. Zásadou je vždy spoločná večera, kde sa zídu všetci pri jednom stole. Nie je to iba o večery, ale predovšetkým o udržiavaní súdržnosti. Rodina funguje tak trošku samospádom, tak trošku logisticky. Kolobeh, ktorý sa nikdy nezastaví tvorí ich každodenný život, poslanie a radosť.