Krátko po tom, čo Japonci 7. decembra 1941 zaútočili na Pearl Harbor, prihlásil sa dvadsaťtriročný Američan Desmond Doss, tak ako mnoho iných mladíkov, do služby vlasti. Z hĺbky svojho presvedčenia však odmietal nosiť akúkoľvek zbraň a zabíjať. Stal sa zdravotníkom 307. pešieho pluku 77. pešej divízie. Skutočnosť, že Doss odmietal zbraň, sa nestretávala s pochopením u jeho spolubojovníkov. Len blázon by chcel, aby mu v boji kryl chrbát chlapík, vyzbrojený len odhodlaním a lekárničkou. Často musel čeliť nevraživosti a útokom ostatných vojakov. Napriek tomu ako jediný americký vojak 2. svetovej vojny bojoval v prvých líniách neozbrojený. V marci 1945 vypukla krvavá bitka o Okinawu. Dossova rota mala za úlohu dobyť 120 metrový vysoký útes. Keď sa vojaci vyšplhali s pomocou lán na vrchol, dostali sa do ťažkej delostreleckej, mínometnej a guľometnej paľby. Vojak Doss sa odmietol ukryť a zostal uprostred krvavého pekla. Znášal jedného zraneného po druhom z útesu do bezpečia. Počas vyčerpávajúcich dvanástich hodín za stáleho ostreľovania zachránil celkom sám životy sedemdesiatich piatich vojakov.