Krajina po celosvetovej katastrofe speje k zániku. Príroda je mŕtva, zvieratá zahynuli, stále je sychravo. Ľudia, ktorí zostali, bojujú o holé prežitie alebo spáchajú samovraždu. Nedostatok jedla vedie ku kanibalizmu. Amerikou putujú otec a desaťročný syn. Smerujú k morskému pobrežiu, aj keď nevedia, čo ich tam čaká. Muž vie, že jeho úlohou je ochrániť dieťa a naučiť ho všetko, čo je potrebné na prežitie. Zároveň ho vedie k zachovaniu ľudskej dôstojnosti, ale aj k odvahe zomrieť, ak nebude iné východisko. Svet bol zničený pred približne desiatimi rokmi. Nikto nevie, čo sa vlastne stalo. Možno to bol jadrový útok, možno vesmírna udalosť. Zomreli milióny ľudí, či už počas katastrofy alebo neskôr od hladu a zúfalstva z pomalej smrti. Muž a chlapec putujú temnou krajinou, vzdorujú hladu a zime, občas sa musia skryť pred ľuďmi alebo sa brániť pri napadnutí. Všetok svoj osobný, a teda veľmi vzácny majetok, si vezú v nákupnom vozíku, vybavenom spätným zrkadlom, aby videli, či ich niekto nesleduje. Jediným zdrojom radosti sú pre nich občasné nálezy potravy. Na svojej ceste sa stretávajú s húfmi zúfalých preživších a čelia gangom, kanibalom a zlodejom. Okrem rodinného puta ich spája vedomie, že existencia jedného je dôvodom pre život toho druhého. Otec cíti zodpovednosť za dieťa, ktoré sa narodilo krátko po katastrofe a nepozná zaniknutú civilizáciu. Predstiera optimizmus a je schopný kvôli synovi aj zabíjať. Každodenné prežívanie ho zmáha, stáva sa podozrievavým, prestáva rozlišovať medzi dobrom a zlom. Na chvíle šťastnej minulosti, ktoré strávil so svojou ženou, môže len spomínať. Muž so synom miera na juh k morskému pobrežiu, aj keď nevedia, čo ich tam čaká a či majú ešte nejakú nádej.