Zatopené je antropologický dokumentárny film o jednej budove a osudoch ľudí s ňou spojených. Kaštieľ v Parížovciach bol rodinným sídlom, domovom, majetkom, centrom hospodárskeho statku a napokon historickou pamiatkou. Niektoré časti budovy sa zachránili a pretrvali naprieč stáročiami, ostatné zaliali vody Liptovskej Mary. Pre potomkov jeho posledných majiteľov, rodiny Steinovcov, je kaštieľ spomienkou na stratenú minulosť. Pre múzejníkov klenotom fénixom, ktorý povstal z mútnej vody, pýchou Liptova.
Vo filme Zatopené odhaľujeme osobitý príbeh Parížovského kaštieľa a jeho posledných majiteľov, ktorý je zároveň odrazom spoločenských premien na Slovensku v dvadsiatom storočí. Prostredníctvom intímneho príbehu sa minulosť krajiny pre diváka stáva zrozumiteľnou, konkrétnou, osobnou a teda "ľudskou". Film nadobúda edukačno-osvetový potenciál: nedávne historické dianie, spoločenské a politické procesy prenesené do mikroroviny sú prezentované divácky prístupným a atraktívnym spôsobom. V rámci filmového rozprávania zároveň odhaľujeme otázku identity súčasného mladého človeka vo vzťahu k jeho predkom a dedičstvu, ktoré po nich zostalo.
Zo žánrového hľadiska sa film opiera o vizuálno-antropologickú tradíciu v dokumentárnom filme. Prístup tvorcov preto charakterizuje sústredený záujem o človeka a jeho každodenné prežívanie.
Film charakterizuje esteticky sugestívne spracovanie v spojení s modernými vizuálnymi efektami. Súčasťou filmového rozprávania je využitie bohatého archívneho materiálu autentických fotografií, filmových záznamov, dobových kresieb, archeologických náčrtov a textov z autentického historického denníka. Filmové rozprávanie dop:ňa emotívna ambientná hudobná linka.