Kde bolo tam bolo, žila vdova s dvoma dcérami - vlastnou a zlou Žofou, anevlastnou, no dobrou Zuzkou. Zuzka, aj keď jej koľko roboty na plecia naložili, si celý deň iba spievala abola v práci vrtká. No a rozmaznanej Žofe nebolo nikdy ničoho dosť. Jedného dňa, keď sa Žofe začali pre jej lenivosť mládenci vysmievať a Zuzku pre jej šikovnosť a krásu chváliť, zlá macocha hodila od zlosti do studne vreteno a poslala nešťastnú Zuzku poň. Zuzka sa tak dostala do krajiny pani Zimy. Pretože bola ku všetkým milá a pani Zime vo všetkom pomohla, odmenila ju tá zlatom. Zuzka sa vrátila domov s bohatstvom, ktoré si statočnou prácou vyslúžila. To všetko sa však nepozdávalo Žofe, ktoré jej šťastie závidela. Oblečená do tuhej zimy aj ona sa nechala materou spustiť do studne a ocitla sa v zimnom kráľovstve. No pretože sa k pani Zime chovala grobiansky a nadovšetko bola lenivá, poslala ju tá domov s výslužkou, ktorá sa po príchode do chalupy zmenila na samotné blato. Zuzka sa z chalupy odsťahovala a zlá Žofa s materou zostali opustené.